Druhý semifinálový zápas proti žilinským Vlkom nám na domácom ľade nevyšiel, zlepšená tretia tretina však ešte dávala nádej na otočku. Vypredaný zimný štadión v Nitre mohol byť jej svedkom, po dvoch presných zásahoch Bubelu a Jacksona v priebehu 17 sekúnd zostávalo dosť času na strelenie ďalších gólov. Žilina si však dvojgólové vedenie napokon ustrážila, séria preto v utorok začne opäť za vyrovnaného stavu. „Prvé dve tretiny sme nehrali náš hokej, začali sme ho hrať až v tretej tretine. Boli sme v ich pásme a dali sme aj góly. Žilina hrala jednoduchšie ako v prvom zápase, no hlavne my sme prvé dve tretiny nehrali náš najlepší hokej. Hoci ani v tretej tretine to nebol úplne náš najlepší hokej, bolo to oveľa lepšie a boli sme v nej lepším súperom,“ hodnotil zápas Tomáš Pobežal.

Diváci mohli vidieť v bránke Žiliny až štyri góly, no dva z nich uznané neboli, raz pre postavenie mimo hry a v závere druhej tretiny z dôvodu uplynutia času. „Dva góly nám predtým uznané neboli, no taký je hokej. V tretej tretine sme si ukázali, ako máme hrať v Žiline,“ dodáva najmladší hráč v drese Nitry.

Aj napriek veku sa Tomáš Pobežal nebál ísť do tvrdších súbojov, v zápase sa niekoľkokrát dostal do potýčky, jedna z nich so žilinským útočníkom Betákom dokonca skončila aj krátkou pästnou výmenou. „Ja som to už neriešil, na ľade sa to tak stalo, teraz po zápase to už neriešim. Potrebovali sme vyburcovať tím, toto je naša úloha vo štvrtej formácii,“ ozrejmuje mladík, pričom priznáva, že aktivita smerom k súperovým hokejistom išla aj z jeho strany. „Áno, no nebolo to len s Betákom, bolo to s viacerými hráčmi.“

Juniorský reprezentant mal v druhej polovici zápasu veľkú šancu, ocitol sa sám pred brankárom Žiliny, no z tutovky gól napokon nepadol. „Musíme trochu viac premieňať šance, aj ja som mal šancu, bol som sám pred brankárom, no chytil to. Chcel som to dať trošku vyššie, ale nepodarilo sa mi to,“ videl nádejnú situáciu Pobežal.

Kanadský brankár LaCouvee pôsobil v bránke Žiliny najmä prvé dve tretiny isto, puky väčšinou pred seba nevyrážal, a tak mali naši hokejisti len minimum šancí na dorážky. „Musíme sa viacej tlačiť do brány a musíme mať stále nejakého hráča pred brankárom, aby to brankárovi vypadávalo a mali sme viacej dorážok,“ potvrdzuje Pobežal, podľa ktorého je však recept na obranu Vlkov jasný: „Musíme hrať viac jednoduchší hokej, strieľať do brány a dávať góly.“

V sérii proti Žiline možno na ľade vidieť dvoch hráčov s menom Pobežal, okrem nášho útočníka ide aj o obrancu Jakuba Pobežala, ktorý oblieka dres Žiliny a je Tomášovým bratrancom. „Pred sériou sme sa stretli a aj v prvom zápase sme sa trošku pochytili. Samozrejme, na ľade nemáme kamošov, no stále mám v hlave, že sme rodina, hoci sa to v zápase snažím nevnímať,“ približuje ojedinelú situáciu mladší z bratraneckej dvojice a dodáva, ako k zápasom obaja pristupujú. „Bavili sme sa, že sa nebudeme šetriť a budeme hrať tak, ako normálni súperi, do tela a so všetkým, čo k tomu patrí.“

Žilinský obranca je od svojho bratranca starší o štyri roky, pre oboch hráčov ide o výnimočnú situáciu, ktorá sa im ešte nestala. „V základnej časti sme proti sebe hrali, no takto v play- off je to prvýkrát a je to celkom zaujímavé, teší ma to. Podpichovačky boli aj z jeho strany, či niečo nevymyslíme, možno sa pobijeme. Uvidíme na konci série. No mňa to teší a aj on je rád, že sme sa takto stretli v semifinále, hoci možno by to bolo o niečo lepšie až vo finále,“ uzatvára Tomáš Pobežal.