Tréner Andrej Kmeč sa vracia do finále po majstrovskom titule. Ako tomu bolo v roku 2017, tak aj po 8-ich rokoch svoj tím doviedol do finálovej série najvyššej hokejovej ligy po tom, čo Nitra získala najcennejší kov. V drese Corgoňov odohral ako hráč 14 sezón, v trénerskej funkcii je na lavičke HK tento rok už šiestykrát. Málokto možno vie aj to, že jediná sezóna, v ktorej nezískal ako tréner medailu bola tá posledná.

Po druhýkrát skúsený tréner prevzal žezlo po Antonínovi Stavjaňovi, ktorý v Nitre získal oba tituly. „Jasné, že po Tondovi to je niečím iné. Bol som však na lavičke s ním, keď sme získali prvý titul. Teraz som sa vrátil do Nitry, tej ponuke som bol vždy otvorený a som úprimne rád, že sa to podarilo. Nevnímal som to, že sem prichádzam na jeho miesto ako výrazný tlak, vedel som, čo znamená, keď tím vyhrá titul a následne ho obhajuje. Myslím, že sme robili všetko tak, aby sa nám podarilo dostať sa finále a som rád za to, že sa nám to aj podarilo,“ prezradil 47-ročný tréner.

Majstrovský tím zostal v samom základe pokope, čo sa vďaka práci vedenia a trénerského tímu napokon výrazne podpísalo pod to, že sme sa dostali po siedmykrát v novodobej histórii do finále. „Myslím, že bolo jasné všetkým od začiatku, že máme potenciál na finále. Myslím, že sme sa vyslovene v sezóne nedostali do väčšej výsledkovej krízy, prehrali sme tuším najviac tri zápasy v rade. Kontinuálne sme sa držali, v závere sme mali síce troška problémy, ale všetko bolo tak, ako malo byť. Zvládli sme to dobre, aj keď vždy je niečo, čo sa dá spraviť lepšie. Zvládli sme aj nástrahy play off vo štvrťfinále a rovnako semifinále, teraz je dôležité už len to, že sa chystáme titul obhájiť!“

Forma, jej načasovanie, zdravotný stav kabíny a v neposlednom rade i potrebné šťastie. To sú atribúty, ktoré v play off okrem samotnej hry potrebujete mať na svojej strane. V tíme Corgoňov sa počas play off stáva zvykom, že v ňom vystrelí forma niekoľkým hráčom. „Každý jeden hráč je pre nás dôležitý. V tomto smere je to sínusoida, kedy majú hráči lepšiu a horšiu formu. Som rád za to, že sa v aj v tomto smere chalani dopĺňajú, vždy sa nájde niekto, kto toho druhého v horších chvíľach dokáže potiahnuť a to je dôležité. Pokiaľ by som mal hodnotiť špecificky formu, tak spomeniem Oka, ktorý ju v play off dostal, za čo som úprimne rád. Nemal to ľahké najmä na začiatku sezóny, kedy sa potĺkal so zdravotnými problémami, odišiel do Zámkov a následne sa vrátil. Odkedy je späť veľmi tímu pomáha a ja dúfam, že mu to vydrží čo najdlhšie.“

„Čeďo bol dlho zranený, čo bolo pre nás dosť nepríjemné. Je to jeden z nosných hráčov, podáva stabilne výborné výkony. Samo Buček ukazuje stále, že je líder, znova celému tímu ukázal cestu a takto by som mohol menovať meno po mene. Vždy niekto potiahne celý tím a to je pre nás to najpodstatnejšie.“ Vo finálovej sérii sa stretneme s tímom, ktorý základnú časť uzavrel na druhej pozícii. Zakaždým sme v tomto ročníku Tipos Extraligy odohrali s „oceliarmi“ mimoriadne vyrovnané zápasy. Dvakrát sme v nich zvíťazili po predĺžení a dvakrát sme východniarom podľahli.

„Je to veľmi ťažký súper, do začiatku sezóny je deklarované, že majú široký káder, chcú byť na puku a chcú určovať situácie, ktoré sa na ľade majú odohrať. Majú veľké ihrisko, na ktoré hru prispôsobujú a sú na tom dobre aj v defenzíve. Každý súper je však hrateľný, ideme do finále a ideme tam s tým, že to ideme vyhrať. Posledný zápas nám ukázal cestu, teraz sa sústredíme na to, že u nich na začiatok musíme minimálne jeden zápas vyhrať. Myslím si, že máme atribúty, ktoré na Košice budú platiť.“

S tímom Vlci Žilina sme odohrali náročnú sedem-zápasovú sériu, v ktorej sme sa napokon tešili z postupu do finále po domácej výhre 7:4. „Ľudia ich vnímali ako nováčika, no nemyslím si, že sme v tej sérii boli top favorit. Záver sezóny mali výborný, podľa mňa to je jeden z najlepšie korčuľujúcich tímov v lige. Mohli sme to zvládnuť aj lepšie. Je pravda, že nám tlak svedčí. Máme asi radi to, keď nie je čas uvoľniť nohu z pomyseľného pedála. Chalani si samozrejme vážia to, že sme vo finále, to že sme tam boli minulý rok neznamená, že tam budeme znova. A to je ďalší dôvod, pre ktorý spravíme všetko pre výhru.“

Na záver sme sa trénera pýtali na jeho zápasové rituály. „Mám svoj zápasový deň, viem čo mám robiť, aby som bol mentálne pripravený. Nedávam si modré ponožky, alebo niečo také, je to skôr o tom, čo v daný moment cítim, že potrebujem. Tak ako každý človek aj ja sa cítim občas lepšie aj horšie. Často načítavam veci ohľadom tímu už počas téningov a rozkorčuľovania a podľa toho prispôsobujem svoje správanie. Čo sa dodržuje je spoločný tímový obed, je to tradičná vec, ktorú máme či už hráme doma, alebo vonku. A čo jedávam? To čo celý rok (smiech), kuracie stehná,“ dodal na záver úspešný tréner Andrej Kmeč.