V letnej sérii našich pravidelných videorozhovorov sme v tomto týždni pokračovali útočníkom Dávidom Okoličánym. 28 – ročný hokejista okrem iného priblížil, aké boli začiatky jeho kariéry, ako sa zrodil jeho príchod do Nitry a aké sú rozdiely v platových podmienkach v extralige a druhej najvyššej súťaži.
Dávid Okoličány je odchovancom trnavského hokeja, počas svojej doterajšej kariéry pôsobil iba na Slovensku. Jeho cesta do extraligy viedla cez druhú najvyššiu súťaž v ktorej prvýkrát pôsobil už v sezóne 2015/2016. „Dorast som začínal v Trnave v prvej lige, následne som sa posunul do Ružinova. V juniorke som potom išiel naspäť do Trnavy, kde som s hokejom aj začínal a prvýkrát som sa tam dostal aj medzi mužov. Následne som sa posunul do juniorky v Skalici, kde som hral SHL a odtiaľ som išiel už do extraligy, najprv Nové Zámky potom Michalovce a nakoniec Nitra,“ približuje svoju doterajšiu kariéru Okoličány a zároveň so smiechom dodáva, že v dorasteneckom veku už vedel, že si raz zahrá aj extraligu: „Vedel som, ale iba ja sám. Bol som dobrý, ale kto mal v tom veku vedieť, že či budem hrať alebo nebudem hrať extraligu. Napríklad z môjho ročníka hrám hokej iba ja,“ vysvetľuje.
Štatistiky Dávida Okoličányho však hovoria za všetko. V osemnástke Ružinova to bolo v 30 zápasoch juniorskej extraligy vo veku 17 rokov až 64 kanadských bodov. „Myslím, že v tom roku sme spravili najviac bodov v základnej časti, myslím, že to bol aj rekord. Hral som s Kubom Lackom, s Adamom Liškom alebo Krivošíkom, mali sme celkom dobrý tím a fakt sme to bili,“ spomína na mládežnícke začiatky útočník Nitry.
V dorasteneckom veku je osobný život hokejistu iný ako v dospelosti, predsa len, nie je tam ešte taká úroveň zodpovednosti. Mal Dávid Okoličány v tomto období priestor aj na iné aktivity? „Seniorský hokej je už o inom, už sú tam aj nejaké peniaze a tá zodpovednosť je niekde inde,“ potvrdzuje a zároveň dodáva, že ani v nižšom veku nemusí byť voľného času veľa: „Ja som do toho dával toľko, ako vždy, snažil som sa byť lepší, ale samozrejme, nájde sa čas aj na voľnočasové aktivity, vybehnúť niekam do mesta. No zrovna v Ružinove v doraste som nikam nechodil, lebo som nemal čas. V Trnave som chodil do školy, potom presun do Ružinova, prišiel som večer, bolo sa treba ešte učiť alebo niečo iné, čiže som nemal toľko času, možno až neskôr v juniorke a u mužov,“ opisuje.
S prvým seniorským tímom a s prvou seniorskou zmluvou prídu aj prvé peniaze, no v prípade Dávida Okoličányho to zo začiatku tak úplne nebolo. „Moja prvá zmluva bola taká, že som hral zadarmo a za vyhraté zápasy sme mali nejaké peniaze. Najviac som tuším dostal 200 eur za mesiac.“ Živiť hokejom sa teda začal až o niečo neskôr. „Asi o rok. Asi rok na to som sa začal živiť hokejom tak, že som už býval aj sám a zarobil nejaké peniaze ako normálny človek,“ vysvetľuje.
Odchovanec Trnavy má skúsenosti z extraligy aj z nižšej SHL, vie teda porovnať zárobky v oboch našich najvyšších súťažiach. „Je to ťažko porovnateľné, v extralige je to omnoho lepšie, ale môže sa stať, že hráči v extralige zo štvrtej lajny majú nižšie platy ako hráči v prvej alebo druhej lajne prvej ligy, to sa môže kľudne stať.“ Pri oboch ligách je však rozdiel aj po hokejovej stránke „Áno, je to proste iný hokej. Je to viac systémové, každý tu dodržiava systém. V SHL to bolo skôr korčuliarske, všetci tam korčuľovali a veľakrát sa stalo, že na jedného hráča vybehnú dvaja. Prvé dve formácie v tých tímoch sú fajn, no tretia a štvrtá lajna sú skôr mladí hráči, častokrát menej skúsení a tí vedia byť nevyspytateľní,“ približuje hokejista, spoluhráčmi prezývaný „Oko.“
Ten strávil po presune do extraligy sezónu v Nových Zámkoch, odkiaľ putoval do Michaloviec s ročnou zastávkou v Trnave. Následne sa v sezóne 2022/2023 presunul do Nitry. „Mal som vtedy agenta a povedal som mu, nech mi hľadá miesto niekde tu na západe. Nechcel som zostať v Michalovciach, bolo to pre mňa príliš ďaleko, no a našiel mi Nitru. Prišiel som na skúšku, už po dvoch alebo troch tréningoch mi povedali, že zostávam v Nitre, nehral som ani zápas. Som rád, že to takto vyšlo,“ hovorí.
Dávid je súčasťou stabilnej formácie spolu s Jakubom Lackom a Sebastiánom Čederlem, kedy prišiel prvý kontakt s týmito hráčmi? „Asi v decembri, ja som však mal v hlave, nech nás dajú spolu, pretože sme rýchli a mohlo by to fungovať. My sme sa poznali už predtým, s Kubom som hral v doraste v Ružinove, s Čeďom zasa v Skalici. Poznáme sa, sme typovo rýchli, dali nás dokopy, a vtedy sme nastolili také tempo a vyšlo to fajn,“ prezrádza útočník tretej formácie Nitry.
Letná príprava sa pomaly blíži ku svojmu koncu, tá Dávida Okoličányho je tento rok niečím ozvláštnená. „Tento rok bez dovolenky. Mám klasickú letnú príprava a plus s priateľkou staviame dom, takže trávim veľa času tam.“ Na otázku, či je náročnejšia letná príprava alebo stavba domu, má Dávid jednoznačnú odpoveď. „Letná príprava. Ja tam zase až toľko nerobím (smiech). Dávam si pozor, aby som nevymeškal tréning a podobne.“
Napriek tomu, že Dávid Okoličány patrí k hráčom, ktorí letnú prípravu príliš neobľubujú, je na ľade jedným z najrýchlejších hráčov, ktorý vyzerá, že vždy vládze. „Neviem, asi to mám v génoch. Mám také výbušné nohy. Ale na ľade tomu dávam maximum aj na tréningoch, na ľade ma to viacej baví a v každom cvičení sa snažím vždy korčuľovať najviac, takže možno aj kvôli tomu,“ odhaduje.
Celý rozhovor si môžete pozrieť na našom Instagrame.
