Do rodnej Nitry sa vrátil po siedmich rokoch, počas ktorých v najkvalitnejších európskych súťažiach vo Fínsku, Rusku a Švajčiarsku. Podľa očakávaní sa Michal Krištof po prestupe leta stal okamžite oporou mužstva spod Zobora. Okrem samotných výkonov to za neho potvrdzujú aj čísla. Člen prvého útoku zaznamenal v úvodných jedenástich kolách až desať kanadských bodov za dva góly a osem asistencií. Niet divu, že na tribúne Tipsport Arény počas duelu s Banskou Bystricou nechýbal ani reprezentačný tréner Vladimír Országh. Okrem Krištofa boli na očiach aj ďalší hráči s reprezentačnou praxou ako Sebastián Čederle, Martin Vitaloš či Marko Stacha.
Hráčovi, ktorý posilnil káder Andreja Kmeča a pridal sa k skúseným harcovníkov ako sú Braňo Mezei či Tomáš Hrnka, sme na úvod debaty položili jednoduchú otázku. Mišo, čo reprezentácia? „Keď sa ma pýtaš na reprezentáciu, tak stále platí to, že vždy bude pre mňa cťou hrať v národnom drese. Dokedy budem mať na to, aby som reprezentoval našu krajinu a budú ma tam chcieť, tak tam vždy rád pôjdem,“ konštatoval skúsený útočník, ktorý má na konte dve účasti na olympiáde a päťkrát štartoval na majstrovstvách sveta.
Tento rozhovor sa však reprezentácie mal dotknúť skutočne okrajovo. Zaujímalo nás aj to, ako sa obľúbený hráč cíti po návrate nielen do Nitry, ale celkovo na Slovensko. „Keď som sa vrátil na Slovensko mal som zmiešané emócie. Bol som doma po dlhšom čase a chcel som, aby sme s tímom v lige začali čo najlepšie. Mal som na seba veľké nároky a rovnako tak i na ostatných chalanov v tíme. Som skutočne rád, že to medzi nami funguje. Prvé zápasy som nevedel, čo môžem od extraligy očakávať, keďže som v nej dlhšie nehral a v rámci prípravy sme nehrali proti žiadnemu tímu z ligy. Pomaličky som si však zvykol a teraz už viem, čo mám čakať a najmä čo treba spraviť pre to, aby sme vyhrávali,“ pokračoval Krištof.
Kvalitný káder Andreja Kmeča preveril samotný úvod sezóny. Prvé dva zápasy nám nevyšli podľa očakávaní, no aktuálne ťaháme 9-zápasovú víťaznú šnúru, vďaka ktorej sme na prvom mieste tabuľky.„Vedel som, že to nebude na dlho. Na tréningoch to vyzeralo inak ako v zápasoch. Cítil som, že sme na tom dobre. No v Žiline bol ten zápas úprimne z našej strany zlý. S Trenčínom už to vyzeralo tak, ako sme chceli aby to vyzeralo. Až na to, že sme nepremenili šance. V tom zápase, sme mohli dať aj pať gólov. Myslím, že chalani aj vtedy pochopili, že máme veľmi dobré mužstvo, ale že nám samotná kvalita stačiť nebude. Na výhry treba na tréningoch intenzívne makať. Keď je to možné a zápas to dovolí, môžeme byť kreatívni a keď nie, tak musíme hrať tvrdo hokej, ktorý vyslovene vyhráva zápasy.“
Jakub Lacka na Krištofa prezradil, že na tréningu sa aj vďaka nemu dokáže vyšpičkovať k najvyšším výkonom. Proti Mišovi totiž musíte hrať na sto-desať percent, aby ste mali šancu obstáť v súbojoch s ním,. „Som rád, že ma takto Kubo spomenul. Som za to, aby bola v kabíne sranda a dobrá nálada, ale na ľade sa treba sústrediť len na hru. Ja osobne som taký, že chcem vyhrať vždy. Je jedno, či hrám ping-pong, golf alebo hokej. Rovnako to platí aj na tréningu, kde chcem vyhrať v každej hre a v každom cvičení. Beriem to tak, že súperenie na tréningu nás posúva vpred a vďaka tomu sme lepší v zápasoch, čo prináša výhry.“
Na jednej strane stopercentný výkon a na druhej strane žiadaný relax, ktorý prináša najlepšie výkony na ľade. Čomu sa venuješ v rámci voľného času? „Veľmi rád hrávam golf. Mám však malú dcérku, takže na golf nie je toľko času, koľko by som chcel (smiech). Užívam si každý voľný čas s rodinou. Každý deň máme nejaký program, keďže v Nitre máme s manželkou veľa kamarátov a rodinu,“ pokračoval člen prvého útoku, v ktorom pravidelne hrozí súperovej obrane v spoločnosti Mateja Pauloviča a Josha Passolta.
„S Maťom sa poznáme dlho. Josha som videl v telke, keď som pozeral play off. Sú to fajn chalani, vieme sa poropzrávať a poradiť si. Vyzerá to presne tak, ako by to v prvej päťke vyzerať malo. Vieme sa podržať a aktuálne nám to aj padá, takže verím, že sa nám takto bude dariť aj v ostatných zápasoch.“
Mišova ne/tradičná anketa:
Najlepšie oblečený spoluhráč – Braňo alebo Hrnec. No na posledný zápas prišiel lepšie oblečený Braňo, takže by som prvenstvo dal jemu!
Najtvrdší spoluhráč – Tu nerozmýšľam príliš dlho, Martin Vitaloš!
Najviac usmievavý – To je prvenstvo na míle ďaleko od ostatných, jednoznačne Čeďo!
Nejmenej zhovorčivý – Jasper Patrikainen. Je to proste Fín, ako má byť! Ja som bol vo Fínsku dlho a máloktorý Fín je zhovorčivý. Majú svoju pohodu a nepotrebujú sa príliš rozprávať. Ja som mal to šťastie, že som mal v kabíne aj Slovákov a Čechov, takže som mal o debatu postarané. (smiech)
Najmenej vlasov – Budeme rátať tých, ktorí nie sú ostrihaní alebo oholení ok? Ak vychádzam z tohto vzorca, tak v tom prípade tam mám favorita. Za mňa je to Oko!
