Za úspechmi a výkonmi našich hráčov stoja aj ľudia, ktorí pracujú v pozadí klubu a nie sú tak často na očiach verejnosti. Jedným z nich je aj tímový lekár, MUDr. Oliver Džafič. Ako sa dostal k tejto práci? Čo ho aj po rokoch dokáže stále prekvapiť? S ktorým hráčom zvykne mať najviac práce? Aj to sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Hokej je kontaktný šport, ktorý, žiaľ, prináša aj zranenia. Pozícia tímového lekára je preto nesmierne dôležitá, najmä v prípade, ak sa chce zranený hráč čo najskôr vrátiť do zápasu. „Ako klubový lekár pracujem približne od roku 2012, chodím na zápasy, no nie na všetky. V čase zápasu riešim akútne zranenia, ktoré sa stanú počas hry“ začína svoje rozprávanie lekár HK Nitra.
„Veľká časť práce je v zákulisí, mimo štadióna, resp. v čase, keď sa nehrajú zápasy. Či už nejaké staršie zranenia, ak hráči potrebujú poradiť, vyšetriť alebo upresniť, ako ďalej. Takisto poskytujem podporu hráčom zo Severnej Ameriky, keďže tu nemajú lekára a častokrát ani nevedia čo a ako, ale aj domácim hráčom, ktorí sú z iných častí Slovenska.“ dopĺňa Oliver Džafič a približuje, že častokrát nezostáva iba pri hráčoch: „Pomáham s vyšetreniami, prípadne s ich sprostredkovaním aj pre rodinných príslušníkov hráčov – partneriek a detí,“ dodáva.
„To, kedy som na striedačke, závisí najmä od voľného času. Robíme to v podstate vo voľnom čase ako hobby, resp. chceme pomôcť klubu. Je to pre mňa zároveň aj určitou cťou, predsa len, klub má dobré meno a aj ako lekári chceme byť súčasťou tímu,“ ozrejmuje náš lekár, ktorý sa však okrem hokejistov Nitry venuje aj mládeži. „Chodím zhruba jedenásť rokov aj s mládežníckymi reprezentantmi do 15, 16 a 17 rokov. Tiež s nimi ale nechodím na úplne všetky zápasy, väčšinou do zahraničia.“ Voľného času preto veľa nezostáva, navyše, ak sa chce venovať aj vlastnej rodine a práci. „Voľného času je menej, musím to skĺbiť. Aj teraz, keď začalo finále, bol som so slovenskou reprezentáciou v Česku,“ priblížil MUDr. Džafič.
Hoci zranenia na ľade vidíme neradi, sú súčasťou hokeja, niektoré sú pri tom vážnejšie, iné menej. „Najčastejšie sú to narazenia – hokejkou, pukom. Potom sú to tržné a rezné rany.“ Zranenia sú však rôzne a niekedy aj vážnejšie. „Šil som hráča, ktorému korčuľa prerezala predlaktie alebo naposledy počas play-off korčuľou rozrezané líce. Potom sú to tiež podvrtnutia kĺbov – koleno alebo plece,“ upresňuje klubový lekár.
Zranenia sa v play – off nevyhli ani našim hráčom, problém s kolenom predčasne ukončil sezónu aj Samuelovi Bučekovi. „Nebol som pri tom, ale písal som doktorovi Škrobánkovi, ktorý tam bol a následne sme už aj hľadali voľný termín vyšetrenia na rezonancii. Snažím sa pomôcť aj takto, aj vtedy, keď nie som prítomný na zápase, aby sme hráčov vedeli čo najskôr diagnostikovať a vrátiť do hry, ak sa to dá,“ priblížil Oliver Džafič.
Keďže lekár je súčasťou mužstva a sleduje zápasy priamo zo striedačky, ako si užíval a ako hodnotí sezónu 2024/2025 ten náš? „Beriem to ako lajk a fanúšik, hokeju až natoľko nerozumiem. Som na hráčov hrdí, čo dokázali, dokonca vo finále, v takej vybičovanej atmosfére proti špičkovému klubu ako sú Košice, siahali na pohár. Bolo to úžasné, no samozrejme každého mrzí, že to nebolo zlato. No práve to, ako blízko k tomu mali, na to som hrdý. Určite by som bol smutnejší, ak by nás porazili 4:0. Je to však šport, šťastie sa otočí raz na jednu raz na druhú stranu. Ale za mňa majú hráči obrovský obdiv,“ pochválil svojich „zverencov“ MUDr. Džafič.
Vyraďovacia časť sa hrá v plnom nasadení, navyše tempo zápasov je niekedy rýchle, stretnutia nasledujú po sebe v krátkom slede. To spolu s kratšou regeneráciou, ale častokrát aj vypätými emóciami vytvára predpoklad častejších alebo vážnejších zranení. Je aj pre lekára play – off náročnejšie ako základná časť? „Dá sa povedať, že áno. Je tam aj veľký tlak na hráčov, a aj keď majú zranenia chcú hrať ďalej. Rozhodnúť sa medzi tým, čo je medicínsky a ľudsky správne, ešte ak aj chcú hrať, je niekedy ťažké. Vždy je to po dohode, preberieme si s hráčom, aký má nález a sám sa rozhodne, či je schopný a či by šiel hrať alebo nie.“
„Zažil som hráčov, ktorí hrali so zlomeninami, vykĺbenými plecami a podobne. Z lekárskeho hľadiska to nie je úplne správne, no je to špeciálne obdobie roka, vyvrcholenie ich snaženia, či už celoročného, ale niekedy aj ich kariéry a veľmi im na tom záleží,“ dopodrobna popisuje klubový doktor.
Pri práci si určite všíma, ktorý z hráčov využíva jeho prítomnosť najčastejšie. „Najviac to schytáva chudák Bajti, tým že maká a je bojovný, riešim u neho veľa vecí a asi nie je sezóna, v ktorej by som u neho nemusel niečo riešiť,“ približuje lekár HK Nitra.
Práca s ľuďmi je náročná, no dajú sa nájsť aj výnimky. „Ďalšia vec, ktorá ma šokovala, keď som začal chodiť na zimák a pretrváva stále, je, že hráči, ktorí hrali v rôznych kluboch a napriek ich všetkým výsledkom a oceneniam, sú tak ľudskí, ochotní a otvorení, že ma to aj po tých rokoch stále šokuje. Stále ma ľudskosť týchto hráčov dokáže prekvapiť, hoci viem, že je správne byť takýto. Aj hráči, ktorých mená skanduje celý štadión a dalo by sa povedať, že sú hviezdy, sú stále pri zemi, slušní a vychovaní, čo je niekedy až neuveriteľné. Nikdy som nezažil povýšenosť alebo arogantnosť, ani zďaleka, dokonca ani u hráčov z iných klubov, ktorí hrajú u nás a napríklad ich zašívam. Aj s nimi sa viem dobre porozprávať a sú to fajn chalani,“ pochvaľuje si prácu s hokejistami Oliver Džafič a následne popisuje, aká je situácia s klubovými lekármi na jednotlivých zápasoch: „Zvyčajne až v play – off si tímy nosia svojich lekárov, ale v základnej časti to zvykom nie je, oba tímy má pre to na starosti lekár domáceho mužstva.“
Súčasťou hry sú okrem hráčov aj ďalší ľudia, zranenia sa nevyhýbajú ani pracovníkom médií, či divákom. Za obdobie, počas ktorého pracuje ako klubový lekár, už určite zažil aj veľa kurióznych situácii. „Zašíval som už aj divákov, jedného trafil puk v hľadisku a rozťal mu čelo, dokonca išlo o bývalého hokejistu. Je to však ojedinelé, oveľa viac riešime hráčov, sem – tam odreniny rúk u rozhodcov, ale inak nič vážne. Puk už trafil na striedačke aj mňa, bolo to v zápase s Osvienčimom v Kontinentálnom pohari a vtedy ma zašíval ich lekár, takže paradoxná situácia,“ zaspomínal na záver rozhovoru MUDr. Džafič.
