Najnovšia nitrianska akvizícia je už v meste.
Bolo presne 11:30, keď vystúpil na parkovisku pod Nitrianskym hradom. Po prílete z Toronta do Viedne ho mierne zdržalo čakanie na batožinu a na slovenskej diaľnici aj zápcha. Za mierneho mrholenia si hneď po vystúpení z auta podal ruku s Tomášom Chrenkom a agentom Andrejom Augustínom, ktorý pomáhal s jeho transferom do slovenskej extraligy. Neskôr sa zoznámil s trojicou Tomáš Pobežal, Marko Stacha a Jakub Lacka, ktorí ako poslední odchádzali z ranného rozkorčuľovania.
V kabíne už nebolo nikoho, teda okrem Miroslava Kováčika, ktorý takisto prišiel v novom prostredí privítať Bretta Ritchieho. „Som rád, že som konečne tu. Samozrejme, ešte som nevidel mesto, ale páči sa mi tu. Mal som aj milé privítanie. Ja som už v minulosti bol v Piešťanoch na turnaji a aj v Bratislave. Ale to je už dávno, ak sa nemýlim, bolo leto roku 2010. Nemôžem sa dočkať tých ďalších momentov a dní v novom prostredí. Teším sa na to,“ rozhovoril sa nováčik v tíme Corgoňov, ktorý sa európskym ponukám počas celého leta bránil.
Až sa ozvala Nitra. „Chcel som pokračovať v Severnej Amerike, počas celého leta som teda neriešil európske ponuky. Ale neskôr som sa už dostal do bodu, že sa priblížil dátum, ktorý bol aj pre mňa takou hranicou na čakanie, preto som zareagoval na ponuku z Nitry a veľmi sa teším na svoj nový angažmán,“ povedal dobre stavaný útočník, ktorý pod Zobor prichádza podľa vlastných slov plne zdravý a odhodlaný pomôcť.
Keď už vedel, že príde do Nitry, pochopiteľne sa zaujímal o hru svojho nového tímu. „Videl som dva zápasy. Proti Žiline doma, ktorý sme vyhrali a potom zápas v Poprade. Ten zápas so Žilinou vyzeral veľmi dobre, páčili sa mi však oba zápasy. Musím vyzdvihnúť aj dobrú hru súperov. Ale čo som videl, mali sme v oboch zápasoch dobré veci, páčila sa mi šikovnosť nášho tímu. Samozrejme, uvidíme, ako to teraz pôjde ďalej, je iné vidieť niečo na videu a potom prísť k novým spoluhráčom do nového prostredia. Tiež si potrebujem zvyknúť a získať novú skúsenosť. Určite si rád pozriem aj večerný zápas proti Zvolenu, keďže momentálne as cítim unavený. Musím spoznať spoluhráčov, zvyknúť si a verím, že spoločne budeme iba lepší,“ zaželal si Brett.
Jeho mladší brat Nick, tiež bývalý hráč NHL, odohral vlaňajšiu sezónu v Nemecku a momentálne je takisto bez zmluvy. „Či ma láka hrať s ním? Samozrejme. Bolo by to pekné, ale v tejto chvíli nad tým nerozmýšľam, určite je to však pekná myšlienka,“ pousmial sa bývalý spoluhráč Róberta Lantošiho, s ktorým sa stretol v AHL. „V Providence som bol krátko, ale pamätám si na neho. Teda, aby som neklamal, trochu si na neho pamätám. Ani som nevedel, že hral za Nitru a do Bostonu prišiel z Nitry, ale viem, že bol Slovák. V mojej pamäti je aj Zdeno Chára, o ktorom viem, že je slovenskou legendou. Doteraz je to šialená spomienka, ako on dokázal tvrdo na sebe pracovať. Viete, ja som takisto vysoký hráč, ale on bol úplne inde. Aj tým, akú mal postavu, všetko. Neuveriteľný chlap,“ zaspomínal si s útočník so 401 štartami v NHL.
Nitriansku atmosféru zažije večer z tribúny, no už o nej čo-to počul. „Poznám sa osobne s obrancom Millerom, ktorý tu hral v nedeľu za Žilinu. Po zápase sme spolu hovorili. Hovoril mi, že atmosféra bola šialená, že to vyzeralo ako na futbale, kde všetci kričia a spievajú spoločne. Rád sa o tom presvedčíme aj osobne,“ konštatoval útočník, ktorý si z plejády čísiel na drese vybral 20-tku. „Je to moje obľúbené číslo. Hral som s ním ešte v časoch juniorky a dorastu. A potom, v NHL, bolo vždy obsadené. Keď som sa na to číslo opýtal v Nitre, tak ma prekvapili informáciou, že je voľné. Hovorím si, to je super, tak som sa dočkal a konečne si dám na dres svoje obľúbené číslo,“ dodal Brett Ritchie.
