Začínala sa 23. minúta štvrťfinálového zápasu v Poprade. Nitra viedla v sérii 2:1, no vo štvrtom dueli bol priebežný stav 3:0 pre Poprad. Jakub Lacka sa v obrannom pásme zapojil do bitky, ktorá sa neskôr ukázala ako skvelým impulzom pre jeho spoluhráčov.
Tí napokon zápas otočili a získali mimoriadne dôležitý tretí bod. Daň však bola vysoká. Vážne zranenie, ktoré Jakubovi ukončilo sezónu a takisto ovplyvňuje prípravu na tú ďalšiu. „Popravde, už hneď pri tom súboji som zacítil pichnutie v ramene. Vedel som, že niečo nie je v poriadku. Keď som to potom preberal s lekárom, prognóza vôbec nebola dobrá. Počkali sme len na výsledky magnetickej rezonancie v Nitre a tie potvrdili, že som mal odtrhnutý prsný sval. Neskôr som musel ísť na operáciu,“ povedal v úvode našej debaty nitriansky hokejista.
Hoci bitka nebola stanoveným taktickým zámerom, snaha niečo s priebehom zápasu urobiť bola zrejmá. „Každý jeden zápas sa snažím ísť na dno svojich síl, ale tak nejako som cítil, že tento zápas si viac ako iné pýtal nejaké prebudenie spoluhráčov. Potrebovali sme sa emočne nakopnúť. Či už by to boli nejaké strely, bodyčeky, alebo iná forma energie. Aj keď som sa pritom zranil, chalanov to povzbudilo,“ konštatoval šikovný útočník, ktorému po skvelom obrate dodatočne ďakovali aj niekoľkí spoluhráči v kabíne. „To je pravda, ale otočka bola v prvom rade ich zásluha. Zaujímavé je, že na rovnakom štadióne si Sebastián Čederle zlomil ruku. Aj to však ukazuje, aký je Poprad veľmi kvalitný a náročný súper. Naozaj sme proti nim museli ísť až na dno. Súbojom sa však nedá vyhnúť. Zranenia k tomu patria,“ bol si vedomý rodák z Bratislavy.
Asi málokto si vie reálne predstaviť, akú bolesť so sebou nesie odtrhnutie prsného svalu. „Ako keď vás niekto pichne ostrým predmetom do ramena. Keď máte adrenalín, až tak to nebolí, ale počas cesty domov a potom na ten ďalší deň to už naozaj bolo nepríjemné. Na operáciu som sa dostal po dvoch týždňoch. Čo najskôr sa to muselo riešiť, aby nehrozilo trvalé poškodenie svalu. Vďaka nášmu klubovému lekárovi a aj lekárom v nitrianskej nemocnici sa to podarilo urobiť naozaj krátko po tom zranení. Zatiaľ sa to hojí dobre,“ podotkol Lacka.
Jeho príprava na novú sezónu síce prebieha s obmedzeniami, avšak servis, ktorý mu poskytujú v HK Nitra, výrazne pomáha celej rekonvalescencii. „Pod dohľadom Mila Ceba sa pripravujeme s dôrazom na dolné partie. Hornú polovicu tela riešim s Lenkou Skaličanovou. Chodím tam trikrát do týždňa. Myslím si, že robíme pokroky,“ pochvaľoval si nitriansky hokejista, ktorého úplne vyliečenie k 12. septembru, kedy nová extraligová sezóna začne, je podľa slov trénera Kmeča na hrane. „To sedí. Nemôžem liečbu uponáhľať. Viem, že to potrebuje čas. Budem reagovať na to, ako sa cítim. Keď budem mať sval stopercentný a budem sa cítiť komfortne a bez bolesti, tak môžem ísť do plnej záťaže. Prognóza je taká, že by sa to mohlo podariť v polovici septembra, alebo na jeho konci. Je to pohyblivý termín,“ komentoval.
Viacero hokejistov hovorí, že nervozita, ktorú cítia pri pohľade z tribúny, obzvlášť počas play-off, je výrazne vyššia ako tá na ľade. Svoje už o tom vie aj Jakub. „Hnevalo ma to, jasné. Ale s tým zranením to nijako nešlo. Samotná nemohúcnosť ovplyvniť výsledok ma niekedy zožierala. Snažil som sa však prispieť aspoň nejakým povzbudením v kabíne, prípade im povedať niektoré veci, ktoré som vnímal z tribúny. V play-off chlapci odviedli skvelú robotu od začiatku až do konca. Naozaj sa snažili odviesť maximum. Výkon tímu bol niekedy až za hranicou možností. Môžeme byť všetci hrdí na to, čo ten tím ukázal. Siedmy zápas, predĺženie. Možno chýbala čerešnička na konci, ale bola to ďalšia skvelá sezóna, najdlhšia možná. Po titule už druhá. Niektorým klubom sa o tom ani nesníva,“ povedal šikovný pravák, ktorý má za sebou z individuálneho pohľadu štatisticky mimoriadne vydarený ročník.
Priniesol mu 44 bodov v základnej časti, v play-off stihol ešte dva ďalšie. „Počas sezóny som to zlepšovanie až tak nevnímal. Uvedomil som si to až spätne. Výkonnostne som bol možno až na maxime svojich schopností. Práve vtedy prichádzajú zranenia a môže to byť aj kontraproduktívne. Teraz sa chcem v hlave, ale aj fyzicky nastaviť tak, aby som si viac rozložil sily. Možno som si viac uvedomil, ako chcem zaťažovať svoje telo. S tým mi pomáha aj fyzioterapeutka a kondičný tréner. To zranenie bolo únavového charakteru. Nakopilo sa veľa faktorov dokopy. Bol som viac vyťažovaný v ďalšej dlhej sezóne. Možno keby som robil priebežné vyšetrenia o stave svojho tela, mal by som k veciam iný prístup. To, že som si telo dosť opotreboval, teraz vyvrcholilo k takémuto zraneniu,“ zakončil.
