Mladý a perspektívny brankár Šimon Krčmár má za sebou debut snov. V rámci 21. kola najvyššej súťaže sa zranil v tretej tretine jeho kolega Dylan Ferguson, do brány nastúpil len 18-ročný odchovanec HK Nitra za stavu 4:2. Počas odohratých 17-tich minút kryl všetkých päť pokusov Prešovčanov a k tomu si pripísal aj málovídanú kľučku, ktorou šokoval celý štadión. Robby Jackson jeho trúfalosť okomentoval slovami: „Buď bol veľmi sebavedomý, alebo veľmi hlúpy.“

Šimon mal na túto vetu od Robbyho okamžitú odpoveď. „Ja by som to asi nazval sebavedomím. V rozohrávke sa cítim dobre. S palicou chodievam aj na strelnicu, takže si myslím, že z možností, ktoré Robby povedal, by som vybral sebavedomie.“

Po čistom konte a presvedčivom výkone ho najprv vytlieskali fanúšikovia a následne v kabíne od spoluhráčov získal „zlatú prilbu“. „Veľmi ma to potešilo. Najprv reakcia fanúšikov, potom ma pochválili tréneri a na konci aj spoluhráči. Cením si to, ale na druhej strane si uvedomujem, že to všetko treba potvrdiť ďalšími výkonmi.“

Oslava bola mimoriadne krátka, keďže na druhý deň na Šimona čakal zápas s juniorkou. „Hrali sme proti Košiciam, takže som sa po zápase v áčku snažil znova koncentrovať na to, že ma čaká ďalší duel. Tatino sa veľmi tešil, od malička je so mnou pri hokeji. Bol tiež brankár a vždy sa snaží mi čo najviac a čo najlepšie poradiť. Na druhý deň prišiel aj dedko a toho to rovnako dojalo. Je mojim veľkým fanúšikom,“ pokračoval mladý brankársky talent HK Nitra.

Od úvodu sme síce preskočili k radosti a úspešnému zápasu, no tomu predchádzali dôležité minúty v bráne. „Už na rozcvičke sme si robili s Romanom Kolárom (kustód) srandu, že dnes to vyzerá tak, že budem hrať, keďže Dylanovi párkrát vypadol nôž z korčulí. Takže som odchytal celú rozcvičku, keďže Roman sa venoval Dylanovým nožom celý ten čas.“

„Adam Kalman tiež predpovedal, že to vyzerá na debut. Keď však nastal ten moment, spočiatku som tomu až tak neveril. Smerom k lavičke prikorčuľoval Marko Stacha a povedal mi, aby som sa šiel rozcvičiť. S Dodom Račkom sme na seba pozreli a vtedy som sa utvrdil v tom, že skutočne idem do brány,“ opísal svoj debut Krčmár, ktorý na lavičke HK Nitra strávil predtým 12 zápasov. Vtedy však zakaždým v pozícii brankárskej dvojky, ktorá sa do duelu nedostala.

„Priznám sa, mal som spočiatku trochu stres, najmä keď som si dával rukavice. Snažil som sa to však vnímať ako každý jeden zápas, ktorý som odchytal v juniorke. S mužmi navyše dlhšie trénujem, takže tú rýchlosť hokeja som mal navnímanú. Keď som prvýkrát chytil puk, tak som sa cítil okamžite fajn. A sebavedomie mi ešte viac dodala aj spomínaná rozohrávka,“ pokračoval Krčmár.

Horšie bol na tom rozhovor po zápase s moderátorom Patrikom. Po prvej otázke Šimon stratil slová. „V tom momente som to všetko ešte len spracovával (smiech). Uznávam, že som tam zrovna nemal najlepšiu slovnú zásobu, ale druhýkrát to už vyšlo, takže to nebolo na dvanásty pokus ako Patrik hovoril (smiech). „

Študent športového gymnázia prezradil, čo robí najradšej mimo hokeja. „S chalanmi si chodíme zahrať futbal do vedľajšej dediny. Keď som doma, tak sa snažím niečo naučiť, alebo si zahrám Fifu prípadne Fortnite.“ Tieto činnosti viac-menej vylučujú dohady o tom, či sú brankári oproti hráčom čudnejší. „Asi sme čudnejší, aj spoluhráči tvrdia, že máme vlastný svet a je to asi aj logické, keďže my brankári to máme psychicky náročnejšie ako hráči.“