Článok vznikol v spolupráci s MY Nitrianskymi novinami v rámci seriálu o storočnici HK Nitra. (Zdroj Foto: SOŠV)
„Ak by si hral NHL, bol by si takou hviezdou ako Gretzky,“ stálo v pohľadnici od legendárneho športového novinára Georgea Grossa, Kanaďana so slovenskými koreňmi.
Jozef Golonka je absolútna legenda. Patrí do siení slávy IIHF, slovenského, českého i nemeckého hokeja. S 85 gólmi v 134 zápasoch je najlepším strelcom československej reprezentácie. V 330 dueloch vo federálnej lige (najmä za Slovan) skóroval 298-krát.
Žiaril na siedmich majstrovstvách sveta (nikdy sa nevrátil bez medaily) a troch olympiádach.
Toronto ho chcelo už v roku 1960, keď NHL hralo iba šesť tímov. Komunisti sa mu za emigráciu vyhrážali perzekúciami rodiny.
Príbeh jedného z najmajestátnejších hokejistov svojej doby je spätý s Nitrou viac, než by ktokoľvek povedal. Presne pred päťdesiatimi rokmi pod Zoborom sprofesionalizoval klub a v dresoch Bostonu rozbehol moderný hokej.
Preto Jozefa Golonku na jednom z domácich duelov vytlieska celý štadión.
Schoval sa do krytu
„Žiletka“ je Bratislavčan, vyrastal v Ružinove, býva vo vile na hradnom kopci. V detstve však víkendy a prázdniny trávil pod Zoborom, kde prežil i druhú svetovú vojnu. Pri bombardovaní mesta Rusmi v marci 1945 sa s rodinou schoval do krytu.
„Môj otec bol ‚Nitrančan‘. Hral futbal za AC Nitra a Brezno. Do siedmich rokov, keď sme sa naplno presťahovali do Bratislavy, sme pravidelne navštevovali Nitru. Rodičia mali dom na Jarockej ceste vedľa kameňolomu, dole bola výrobňa cukríkov. Na Borinu, kde sú dnes činžiaky, sme chodievali pozerať vetrone. Samozrejme, v nedeľu na omšu,“ povedal 87-ročný hokejový veterán pre MY Nitrianske noviny.
„Keď sme cestovali starou javou, na serpentíne pri Veľkom Záluží som vždy mal strach. Aj vďaka Nitre som mal krásne detstvo, na ktoré sa nedá zabudnúť. Dodnes chodíme okolo, keď jazdíme na rodičovský dom mojej manželky do Pitelovej. Zakaždým vo mne ožívajú nádherné spomienky,“ dodal Jozef Golonka.
Rybačky so Švihelom
V 37 rokoch sa do Pribinovho mesta vrátil ako hrajúci tréner hokejistov. Neskôr bol pravidelným hosťom Divadla Andreja Bagara.
„S doktorom Pavlom Traubnerom sme do Nitry chodili na všetky premiéry. Najmä v časoch riaditeľa Jána Grešša. Tlieskali sme všetkým významným nitrianskym hercom. Mesto a okolie mám veľmi rád, a to aj vďaka úžasným ľuďom. S Lacom Švihelom, neskorším dlhoročným riaditeľom Agrokomplexu, sme na rieku, keď ešte nebola regulovaná, chodievali chytať ryby na mlyn. Veľmi pekné spomienky mám aj na kardinála Jána Chryzostoma Korca,“ rozprával.
Pobúril Sovietov
Bol to veľký tresk, keď sa Jozef Golonka v lete 1975 postavil na nitriansku striedačku. Mal status hokejovej legendy.
Z dlhého zoznamu míľnikov vyberáme jeden symbolický. Bol kapitánom federálnej reprezentácie na majstrovstvách sveta 1969, keď Čechoslováci dvakrát zdolali ZSSR. Sovietom odmietli podať ruky a prelepili si päťcípu červenú hviezdu na dresoch. Na protest voči okupácii vojskami Varšavskej zmluvy.
O šesť rokov na to mu tlieskali pod Zoborom.
Zlom pre nitriansky hokej
„Čo ostatní riešili roky, to Golonka vybavil okamžite. To by ste museli zažiť, čo tu on za ten krátky čas dokázal. Či šlo o platy hráčov, peniaze na sústredenie, materiálne podmienky, hocičo. S jeho príchodom sa vytvorili iné podmienky pre hráčov, trénerov i funkcionárov. Klub sa v podstate sprofesionalizoval. Každý z nás mal civilnú robotu, hoci iba formálne,“ spomínal Marián Oravec, 26 rokov spätý s hokejom v Nitre ako hráč, tréner a funkcionár.
„Na výbore povedal, že chce to a to. Smiali sa mu: To musíš ísť vybaviť. Jožo sa spýtal: Za kým treba ísť? Tak išiel. Nemal problém ísť za riaditeľmi úradov či k okresnému tajomníkovi strany. Tak aj všetko vybavil. To bol veľký zlom pre nitriansky hokej. V nastúpenej ceste pokračovala skupina zanietených funkcionárov, spomeňme Ocelku, Kolečániho, Kollárika, Szaba a ďalších,“ hovoril Oravec vo februári 2021 pre MY Nitrianske noviny.
Sprofesionalizoval klub
Pred príchodom Jozefa Golonku bol hokej v Nitre na okraji záujmu. Štyrikrát postúpila do I. SNHL, no vždy po sezóne vypadla. Nástup „Žiletku“ odštartoval 17-sezónny pobyt v druhej najvyššej československej súťaži korunovaný postupom do federálnej extraligy (1990).
Za len štyri mesiace, po ktorých prijal ponuku z Nemecka, posunul klub do nepoznaného rozmeru.
„Predtým som pôsobil vo Zvolene, kde sa nám za tri roky podarilo nielen pritiahnuť divákov, ale aj získať veľké prostriedky na prikrytie haly. Potom, z neviem akých dôvodov, som musel odísť. O peniazoch to nebolo. Doktor Oliver Juhari, môj dlhoročný priateľ, ma kontaktoval s ponukou Nitry. Vzal som si so sebou Paľa Letka, s ktorým som vo Zvolene viedol streleckú tabuľku,“ zaspomínal si Jozef Golonka.
„Začali sme opatrne, pred päťstovkou divákov. Štadión sa však postupne zapĺňal. Priniesli sme hráčov z BEZ Bratislava a hokeju začali robiť reklamu. Zaviedli sme, aby medzi tréningami chodila rolba a čistil sa ľad. Sprofesionalizovali sme klub. Hneď v prvom zápase sme ohúrili proti Zvolenu a ľudia začali chodiť na hokej. Položili sme základy moderného hokeja v Nitre a ľuďom robili radosť. Hrali sme technicky, ale aj tvrdo, čo sa súperom nepáčilo,“ hovoril ikonický exreprezentant.
Dresy ako Boston
Málokto vie, že corgoňov v sezóne 1975/76 obliekol do žlto-čiernych dresov na štýl Bostonu Bruins. Myšlienku upiekol s bratrancom, ktorého do klubu priniesol ako maséra.
„Práve vtedy sa vrátil z Ameriky. Podobali sme sa na Boston, no našim vzorom bol tvrdý štýl Philadelphie. Názov Flyers sme tučnými písmenami napísali na tribúnu,“ pousmial sa Jozef Golonka.
Za AC Nitra (názov Plastika prišiel až o rok neskôr) dokonca odohral dva zápasy. Z ďalších ho vyradilo zranenie ruky.
„Pozrel sa na tribúnu a popritom proti Martinu vymyslel takú špičkovú prihrávku cez celé ihrisko, že sme nechceli veriť,“ povedal Rudolf Uličný, takisto Bratislavčan, ktorý pod Zobor prišiel so „Žiletkom“ zo Zvolena.
Predvoj zlatej éry
Jozef Golonka však po štyroch mesiacoch Nitru opustil. Prikývol lukratívnej ponuke z Nemecka.
„Už predtým som pôsobil v Garmischi-Partenkirchene, kde som spravil veľkú robotu. Nitre som za seba našiel rovnocennú náhradu, môjho bývalého spoluhráča zo Slovana, Júliusa Černického. Takisto šíril nóvum. Neskôr som klubu odporučil ‚Jardu‘ Jiříka, s ktorým som jedenásť sezón strávil v reprezentácii, bol moje ľavé krídlo,“ hovoril niekdajší skvelý center.
Černický a Jiřík na Golonkových základoch postavili prvú zlatú éru hokejovej Nitry. V rokoch 1979 – 1993 až deväť razy skončila v prvej dvojke I. SNHL a päťkrát ju vyhrala.
Nikto – iba Nitra
Jeden z najlepších svetových hokejistov svojej doby sa po hráčskej kariére vrhol na trénerskú. Darilo sa mu v Nemecku, viedol aj slovenskú reprezentáciu a Slovan. Vydal tri knihy. Prijali ho anglická kráľovná Alžbeta II., švédsky kráľ Carl XVI. Gustaf a autogram mu dal americký prezident Richard Nixon.
Rozdal stovky rozhovorov. Pre MY Nitrianske noviny v stredu prvý. O Nitre rozpráva s láskou. V piatok bude čestným hosťom zápasu s Prešovom. Filozofia najúspešnejšieho slovenského klubu poslednej dekády mu lahodí.
„V Nitre sa nám pred päťdesiatimi rokmi podarilo uchytiť s hokejom hneď vedľa futbalového štadióna, čo vtedy bolo mimoriadne náročné. Nikto to nepredpokladal, mesto patrilo futbalu, hokej ho však postupom času vytlačil. Nikde na Slovensku nedostávajú mladí hráči toľko priestoru ako v Nitre. Je to veľká zásluha vedenia na čele s Mirom Kováčikom a Tomášom Chrenkom. Nepodľahli trendu s kanadskými či fínskymi trénermi, stavajú na svojich. Ich klub je dnes vzorový,“ dopovedal Jozef Golonka.
