Napriek avizovanému odchodu zostáva Samuel Buček v nasledujúcej sezóne naďalej pod Zoborom. Dvadsaťšesťročný útočník sa v prvom z našich videorozhovorov, ktoré Vám budeme pravidelne prinášať na Instagrame, rozhovoril o priebehu svojej rekonvalescencie, o tom, ako videl výkony slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta, ale aj o svojej TOP formácii extraligy. V závere padli tiež odpovede na netradičné otázky.
Samuel Buček utrpel v závere sezóny zranenie kolena, ktoré mu neumožnilo nastúpiť vo finálovej sérii. Svojim spoluhráčom tak už nemohol pomôcť s obhajobou titulu, navyše ho čakala aj operácia. Podľa jeho vlastných slov sa však rekonvalescencia zatiaľ vyvíja dobre. „Každým dňom je to lepšie, postupne na tom pracujem, zatiaľ sa všetko vyvíja dobrým smerom, nepociťujem ani bolesť. Koleno začínam pomaličky zaťažovať a verím, že návrat v novembri je reálny, splní sa a nenastanú žiadne komplikácie,“ odhaduje ďalší priebeh liečby náš útočník.
Zranenie nezasiahlo len do uplynulého ročníka, ovplyvní aj nasledujúci, čo Samovi do určitej miery skomplikovalo aj letnú prípravu. „Mám nejakú rutinu, ktorú každý týždeň mením, koleno cvičím najprv sám a následne aj v posilňovni, kde absolvujem cvičenia s našim kondičným trénerom a partiou chalanov, s ktorou sa pripravujem už piaty rok. Každý deň chodím posilňovať ostatné časti tela, najmä ľavú nohu a vrch tela. Od budúceho týždňa začínam na bicykli. Na to sa teším, bude to príjemná zmena. Od pondelka do piatku som teda tam a víkend mám voľný. V sobotu mám aktívny pohyb a v nedeľu úplné voľno, aby si koleno oddýchlo,“ opisuje priebeh letnej prípravy.
Zranenie je veľmi nepríjemné, a keďže sa stalo počas vyraďovacej fázy, príliš sa o ňom nehovorilo. Čo sa vlastne udialo v tom momente na ľade? Prišla bolesť hneď alebo si Samo Buček myslel, že sa ešte vráti na ľad? „Podobné zranenia s kolenami sa mi už v minulosti stali viackrát. Bolesť bola podobná, prvotne som si myslel, že som si niečo natiahol. V tom momente som zacítil obrovskú bolesť, no dokázal som sa na koleno postaviť, odísť po svojich a bolesť som pri tom už necítil, tak som zvažoval, že by som sa skúsil postaviť na ľad. Akonáhle som však išiel do podrepu alebo skúsil zmenu smeru, to sa už nedalo. Nemal som to však opuchnuté a mohol som normálne chodiť, čo bolo nezvyčajné. Keď som odchádzal z magnetickej rezonancie po svojich, tak som dúfal, že na ďalší zápas, ktorý sme mali hrať doma, budem môcť nastúpiť,“ opisoval prvotné pocity po zranení nitriansky rodák.
Výsledky však pozitívne neboli. „Výsledky som mal zhruba o tri až štyri hodiny, zavolal mi doktor, no povedal mi vážnu diagnózu, ktorej som ani sám neveril. Bol som o týždeň aj na ďalšom MRku, kde už sa to ukázalo viac, bol tam veľký vnútorný opuch. Nechcel som to prijať, chcel som hrať, pomôcť chlapcom a vyhrať titul, ale žiaľ, stali sa tieto okolnosti. Pevne verím, že urobíme všetko pre to, aby sme v budúcej sezóne opäť zdvihli pohár nad hlavu,“ vyjadril sa Samuel Buček.
Nie len fanúšikov Nitry, ale aj fanúšikov celého Slovenska určite potešil návrat Bučeka do reprezentácie v priebehu minulej sezóny, no na majstrovstvá sveta sa napokon z dôvodu zranenia nedostal. „Hrať v reprezentácii je pre mňa najväčší možný strop, aký hokejista môže dosiahnuť. Stále tvrdím, že v reprezentácii by mali hrať za každých okolností tí najlepší z danej krajiny. Je to najcennejší dres, ktorý by mal pre hokejistu existovať a vždy sa teším, keď ma zavolajú. V reprezentácii je vždy super komfort, dobrá partia chalanov, ktorí chcú urobiť nejaký úspech a presadiť sa. Ja som veľmi súťaživý typ a rád sa porovnávam s tými najlepšími, takže vždy sa veľmi teším na reprezentačné zápasy,“ hodnotí naša dvadsaťpäťka.
Výkony slovenských reprezentantov sledoval z domu a jeho oku neušiel žiadny zápas. „Videl som všetky zápasy, aj tie čo nehrali chalani, keďže som bol po zranení pripútaný na gauči a nemohol som nič iné robiť. Videli sme dve tváre národného tímu, ale treba si uvedomiť, že sme malá krajina oproti tomu, aké základne, podmienky a možnosti majú iné krajiny. Stále je však super, že hráme v A – kategórii a že sme jej dlhodobou súčasťou. Áno, slovenský fanúšik je kritický, keď niečo nevyjde, ale je to šport. Na druhej strane, ani hviezdy vždy nezaručia úspech, raz sa vyhráva a raz sa prehráva. Chalanom nemožno uprieť snahu, robili čo mohli, ale taký je niekedy hokej,“ videl pôsobenie na tohtoročných majstrovstvách sveta v hokeji. Jeho pozornosti neušli ani výkony spoluhráča Sebastiána Čederleho, pre ktorého išlo o premiéru na šampionáte. „Čeďa som sledoval, jeho výkony ma vôbec neprekvapili, rovnako ako v lige boli kvalitné. Myslím si, že sa ukázal v dobrom svetle a môže ho to povzbudiť do ďalšej práce do budúcna, aby sa niekam posunul.“
O tom, ako sa hrá proti Crosbymu alebo MacKinnonovi sa však so svojim klubovým spoluhráčom ešte nerozprával: „S Čeďom sa stretávam každý deň, trénujeme spolu. Bavili sme sa len tak zbežne o týchto veciach, na toto som sa ho nepýtal, ale určite k tomu príde. Vždy keď hráte proti takýmto hráčom, resp. svetovým hviezdam, tak je to vždy extra motivácia, chcete sa s nimi porovnať. Teda aspoň za mňa, ale myslím si, že je to tak aj u ostatných chalanov. Určite to pre nich bola perfektná skúsenosť,“ hovorí Buček.
Prekvapil nášho útočníka fakt, že Kanada, ako jeden z favoritov, vypadla už vo štvrťfinále? „Prišli hviezdy, no vypadli vo štvrťfinále. V hokeji rozhodujú maličkosti a aj v tom štvrťfinále, jeden nahodený puk na bránu prešiel cez štyroch hráčov, brankár nič nevidel a zrazu bolo 1:1. Kanada pri tom búšila celý zápas, mali šance, dánsky brankár mal aj šťastie, no Dáni bránili dobre, hádzali sa do striel, hrali pre mužstvo a takto to dopadlo. Kanada nepremenila šance a prišlo vyrovnanie a v závere aj gól na 2:1 pre Dánov a opäť to bol nahodený puk,“ videl najväčšie prekvapenie nedávnych majstrovstiev sveta.
Akého centra a krídelníka by si si vedľa seba vedel predstaviť Samuel Buček? „Jedno krídlo, s ktorým som už hral a hralo sa mi s ním výborne, je Filip Bajtek. Je to chalan, ktorý nevypustí jeden súboj, hrá naplno a vždy sa snažíme jeden druhému vyhovieť. O veľa veciach spolu komunikujeme a sme výborní kamaráti. Čo sa týka centra, asi niekto ako Sahir Gill. Typologicky mi sedí kreatívny hráč, dobrý s pukom, ktorý si chce posúvať a orážať puk, hrať s nim a robiť kľučky, čiže hokej, na ktorý sú aj fanúšikovia v Nitre zvyknutí.“
V závere rozhovoru vybral Samuel Buček TOP formáciu extraligy za minulú sezónu a odpovedal aj na niekoľko netradičných otázok:
Aká je TOP formácia ligy z minulej sezóny podľa Samuela Bučeka?
Kašík – Mezei, Tourigny – Jääskeläinen, Pollock, Descheneau
Ak by si bol puk, ktorý má obrovský strach zo zakázaného uvoľnenia, na koho hokejke by si nechcel byť?
„Alex Cotton.“
Aká najčudnejšia rada, ktorú si dostal od trénera, bola v tvojej kariére?
„Keď máš svalovku, nepi mlieko!“
Ak by si si mohol na jeden deň vymeniť povolanie, s kým by si si ho vymenil?
„Asi s tatinom, ktorý bol policajt a teraz robí sekuriťáka na Agrokomplexe. Je to krásny priestor a tam by som si to vedel predstaviť.“
Ktorý herec by ťa mal stvárniť vo filme?
„Jason Statham.“
Keby si si mohol vybrať jedno hokejové pravidlo, ktoré by si zmenil alebo zrušil, ktoré by to bolo?
„Ofsajd.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť na našom Instagrame.
